Slovensky
Festival sa po prvý krát konal v roku 1953 z iniciatívy východnianskej národopisnej družiny Kriváň, ktorej členovia sa po úspechu na slávnostiach v Strážnici rozhodli uskutočniť obdobné slávnosti i na Slovensku. Na prvých národopisných „Slávnostiach piesní a tancov“ vystúpili folklórne skupiny z Východnej, Važca, Štrby, Liptovskej Tepličky, Liptovských Sliačov, Hladovky a Sihelného. V roku 1954 bol vybudovaný nový amfiteáter a v roku 1955 sa z miestnych slávností stala okresná prehliadka. Tá o rok neskôr získala celoslovenský charakter i nové pomenovanie „Slávnosti vo Východnej“ a v záverečnom programe, ktorý by sme v súčasnosti mohli porovnať so slávnostným galaprogramom, spoločne vystúpilo tristo účinkujúcich. Na festivale bola zároveň po prvý raz prezentovaná výstava prác ľudových výtvarníkov a konal sa i prvý sprievod obcou. V roku 1957 bol program obohatený o súťaže o najlepšieho tanečníka a tanečný pár, o najlepšiu ľudovú hudbu, či najlepšieho primáša a v programovej štruktúre sa už vtedy objavili i typy programov ako škola ľudového tanca či večerné scény. V tomto roku sa zrodila i znelka festivalu, ktorú skomponoval Svetozár Stračina, jeden z najvýznamnejších slovenských skladateľov a začalo sa pravidelné účinkovanie profesionálnych a poloprofesionálnych telies (SĽUK, Lúčnica). V rokoch 1956 až 1958 celoslovenské Slávnosti vo Východnej programovo viedol Slovenský dom ľudovej umeleckej tvorivosti v Bratislave pod patronátom Povereníctva kultúry, informácií a osvety a širšie zamerané programy typu „Hlavná estráda“ či „Klenotnica tradičnej ľudovej tvorby“ boli nahradené programami zameranými tematicky. V roku 1960 sa vo Východnej konalo Stretnutie mládeže Liptova, ktoré od roku 1961 patrilo do kompetencie Stredoslovenského kraja a okresu Liptovský Mikuláš. Slávnosti, ktoré znovunadobudli okresný a krajský charakter, prezentovali i v ďalších rokoch najmä významné výročia kolektívov a jednotlivcov a zároveň sa v programoch predstavovali výsledky prehliadok a súťaží tvorivosti mládeže. Postupne však vznikali zámery a tendencie vytvárať tematické programy a na festivale prezentovať aj iné žánre záujmovej umeleckej tvorivosti. Začali sa prezentovať i veľmi úspešné programy detských folklórnych súborov. Celoslovenský charakter festival opäť nadobudol v roku 1965 a v nasledujúcich štyroch rokoch sa definitívne vyprofiloval v podujatie zamerané na tradičné ľudové umenie. V dramaturgii festivalu sa ustálili typy programov ako komponované programy detských a dospelých folklórnych súborov i regionálne programy prevažne folklórnych skupín, ktoré vznikli aj vďaka spolupráci s odbornými pracovníkmi SAV a výskumu ľudovej kultúry regiónov Slovenska. K prezentácii výsledkov súťaží v ľudovom speve, tanci a hudbe postupne pribudla i súťažná prehliadka folklórnych skupín a uskutočňovali sa výstavy ľudovej umeleckej tvorby. Pravidelne tu tiež vystupovali súbory z Čiech a Moravy. Názov Folklórny festival Východná (FFV) sa zrodil v roku 1967 a v tom istom roku sa uskutočnil aj prvý priamy prenos Československého rozhlasu. Od roku 1970 sa hlavným organizátorom festivalu stal Osvetový ústav v Bratislave a začal sa organizovať podľa prvých úspešných odborníkmi zostavených programových koncepcií. Východná bola propagovaná i prostredníctvom médií, vo vysielaní Československého rozhlasu, Československej televízie a Intervízie a prostredníctvom obsiahlych programových bulletinov a tlačovín. V roku 1980 význam festivalu ocenila C.I.O.F.F. (Conseil International des Organisations de Festivals de Folklore et d’Arts Traditionnels, Medzinárodná rada organizátorov folklórnych festivalov, nevládna organizácia Hudobnej rady UNESCO) a zaradila ho do svojho systému podujatí. Celoslovenský festival získal možnosť významnej medzinárodnej účasti a vystúpenia zahraničných folklórnych kolektívov boli prezentované v samostatných programoch. V poslednom období novodobej histórie, najmä po roku 1989, prešiel festival niekoľkými viac či menej úspešnými etapami. K divácky najpríťažlivejším programom festivalu v tomto období patrilo spoločné vystúpenie skupiny Elán s umeleckým súborom Lúčnica v roku 1996 a predstavenie činohry SND – muzikál na Skle maľované (v roku 2004), ktorý vo Východnej oslávil svoju tridsiatku. Od roku 1999 bol FFV hlavným podujatím Dní tradičnej kultúry. V rokoch 1972 – 2005 sa festival konal v amfiteátri navrhnutom architektom Ing. Viliamom Gruskom, folkloristom, ktorý podobu amfiteátra vytvoril na základe pôvodnej architektúry tohto regiónu, citlivo berúc do úvahy jeho zasadenie do prírodného prostredia. V roku 2006 sa 52. ročník festivalu z dôvodu neukončenej výstavby areálu amfiteátra nekonal. V roku 2007 sa po prvý raz festival konal v novopostavenom rozsiahlejšom areáli navrhnutom Ing. arch. Igorom Karkošiakom. Od roku 2009 nie je Folklórny festival Východná zaradený do systému podujatí CIOFF, nakoľko slovenská sekcia CIOFF bola zo zoznamu národných sekcií z dôvodu nečinnosti vyradená. V roku 2007 vydalo Národné osvetové centrum reprezentačnú a dokumentačnú publikáciu Prieniky histórie FFV a Národného osvetového centra 1991 – 2005, ktorá prezentuje festival prostredníctvom programových bulletinov FFV, prehľadov programov, zúčastnených súborov a jednotlivcov, autorov programov a členov programových a organizačných zložiek v období rokov 1991 – 2005. FF Východná je od roku 2010 zaradený do systému podujatí IOV. V programovej rade festivalu boli po celé desaťročia zastúpení odborníci z radov choreografov, etnológov, etnochoreológov, hudobných a tanečných pedagógov a folkloristov, najväčších osobností folklórneho hnutia na Slovensku (S. Dúžek, O. Elschek, M. Leščák, S. Švehlák, C. Zálešák, O. Demo, K. Ondrejka, J. Majerčík, V. Majerčík, I. Kovačovič, V. Urban, J. Paličková, P. Bútor, J. Burič, Š. Kocák, J. Uhel, V. Kyseľ, P. Homolka, J. Blaho, A. Vargicová, M. Veselský, E. Varga, Š. Zima a i.). V rokoch 2008 – 2010 sa festival uberal smerom orientovaným i na prezentáciu profesionálnej tvorby s presahmi do divadelnej sféry. Od roku 2011 sa mladšia generácia odborníkov z radov etnológov, etnochoreológov, choreografov, tanečných a hudobných pedagógov, rozhodla navrátiť dramaturgickú koncepciu festivalu jej pôvodnému zameraniu na prezentáciu tradičných foriem ľudového umenia, obohatiac ju o nové tvorivé prístupy a interaktívne, v súčasnosti divákmi žiadané typy programov.
oddelovač