Z dnešného pohľadu nie je predstavenie, v ktorom účinkujú Rómovia, ničím zvláštnym. V 80.rokoch však dielo Viliam Grusku búralo vtedy zaužívané konvencie.

Keď v roku 1986 Viliam Gruska priviedol na festival vo Východnej stovky Rómov, ktorí mali účinkovať v predstavení Ľudia z rodu Rómov, vyvolalo to, mierne povedané, zmiešané reakcie. Ako sa však neskôr ukázalo, predstavenie sa stalo divácky mimoriadne úspešným a vo svojej dobe prelomovým.

Rómovia na Východnej

Program scenáristu, režiséra a etnografa Viliama Grusku zachytával život Rómov od narodenia cez detstvo, svadbu až po pohreb. Rómovia brali svoju úlohu účinkujúcich tak vážne, že do obrazu o krstení priniesli niekoľko maličkých novorodencov. Tieto bábätká sa tak stali najmladšími účinkujúcimi na festivale vo Východnej a tento rekord sa už pravdepodobne málokomu podarí prekonať.

Na atmosféru na festivale si veľmi dobre spomína aj novinárka Elena Akácsová, podľa ktorej mali  usporiadatelia veľké obavy o bezpečnosť v amfiteátri i v ubytovacích zariadeniach. Vďaka Gruskovi sa však ukázali ako neopodstatnené. „Postavil si hlavu, zaručil sa za nich a oni ho poslúchali absolútne na slovo. Boli to najdisciplinovanejší účastníci, akí sa kedy na folklórnom festivale objavili. Program bol gruskovsky monumentálny, ale diváci sedeli v hľadisku celé hodiny ako primrazení, hoci im na hlavy pieklo slnko. Dodnes mám zimomriavky, keď si na ten program spomeniem,“ spomína Akácsová v časopise .týždeň.

Predstavenie „Rodokmeň zeme VI. Ľudia z rodu Rómov – scénická freska“, zožalo na festivale vo Východnej veľký úspech. (Zdroj: Národné osvetové centrum)
Predstavenie „Rodokmeň zeme VI. Ľudia z rodu Rómov – scénická freska“, zožalo na festivale vo Východnej veľký úspech. (Zdroj: Národné osvetové centrum)

Uvedený program približoval divákom dovtedy pomerne tabuizovanú tému – rómsku kultúru. „Stretávali sme sa s Rómami od vysokoškolsky vzdelaných až po Rómov z chudobných osád. Rómska problematika sa u nás dlhodobo tabuizovala; nesmelo sa hovoriť o rómskej kultúre, dejinách, jazyku, etnickom aspekte. Náš program sa dokonca riešil na úrovni vlády a Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska,“ spomína Arne Mann, ktorý pracoval ako Gruskov asistent.

Gruska a Rómovia

Viliam Gruska sa o rómsku kultúru a problematiku spolužitia s Rómami zaujímal aj v neskoršom období. Tesne po revolúcii, v roku 1990, keď sa riešili úplne iné otázky, dokonca zvolal rozpravu o Rómoch, pretože„cítil povinnosť začať splácať dlh humanizmu voči nim“.

K tejto aktivite ho priviedol smutný incident, ktorý sa stal v Chminianskej Novej Vsi, kde vraždil Róm z Chminianskych Jakubovian. Práve v tejto obci žil Gruska ako chlapec a s miestnymi rómskymi chlapcami sa často hrával. „A zrazu jeden z nich, z tých rodín, ktoré som poznal, vraždil. Osobne ma to zasiahlo a aj preto som v piatok po veľkej rozprave v košickej televízii napísal pozvánku, hneď v pondelok sme odoslali listy a už v nasledujúcu sobotu sme sedeli spolu s 80 ďalšími Rómami aj Nerómami na Rozprave v Zlatej niti v Matici. Bola rušná aj užitočná,“ spomínal Gruska. Medzi Rómov chodieval aj po revolúcii, v 90. rokoch, keďže plánoval z predstavenia na Východnej urobiť film. Všade ho vítali ako veľkú osobnosť, práve vďaka programu Ľudia z rodu Rómov. „Chodil som na prípravné cesty a všade ma úžasne privítali, lebo som pre nich ostal legendou. V Trebišove sa dokonca zišla celá 4-tisícová komunita, lebo som prišiel medzi nich,“ spomínal Gruska. Film sa, bohužiaľ, nakoniec nepodarilo zrealizovať.